Kto miluje Ježiša Krista, miluje vľúdnosť (8. – 10.)
V nešťastí poznáme ducha človeka. Svätý František Saleský nežne miloval rád Navštívenia, ktorý ho stál toľko námah. Ako každé dobré dielo, i toto chcel svet zničiť. Už stálo nad priepasťou. Ale svätý František nestratil duševný pokoj. Bol by spokojný, aj keby mal byť svedkom jeho zničenia, keby sa tak zaľúbilo Bohu. Píše: “Odvtedy, čo narážam na samé prekážky a protivenstvá, cítim taký sladký pokoj, aký som dosiaľ nepocítil. Je to istotne predzvesť blížiaceho sa spočinutia mojej duše v Bohu. A to je moje jediné želanie.”
Keď už musíme reagovať na zlý postoj, odpovedzme mierne, lebo: “Vľúdna odpoveď krotí hnev” (Prís 15, 1). Jediná mierna odpoveď možno postačí, aby sme uhasili oheň prchkosti. Ak však sme sami rozrušení, radšej mlčme, hoci by as nám zdalo správne povedať to, čo máme na jazyku. Keď predsa náruživosti povolíme, uvedomíme si, že sme povraveli kopu hlúpostí.
Miernosť potrebujeme aj sami voči sebe. Hnevať sa na seba po spáchanom hriechu nie je pokora. V skutočnosti je to skrytá pýcha, ktorá nechce priznať, že sme takí úbohí, akí naozaj sme. Svätá Terézia vravievala: “Pokora, ktorá znepokojuje, neprichádza od Boha, ale od diabla. Hnevať sa po spáchanom hriechu na seba je oveľa väčším hriechom ako ten, čo sme spáchali, lebo v jeho sprievode idú mnohé iné, ktoré nás privedú k zanedbávaniu pobožností, modlitby, svätého prijímania. A ak ich aj nezanedbáme, konáme ich povrchne. A ak ich aj nezanedbáme, konáme ich povrchne.” Svätý Alojz Gonzaga povedal, že v mútnej vode nič nevidieť. A práve v takejto vode loví diabol. Ak je duša rozrušená, nepoznáva náležite Boha. Keď upadneme do hriechu, ponáhľajme sa s dôverou k Bohu, pokorne ho prosme, aby nám odpustil a volajme k nemu tak, ako volala svätá Katarína Janovská: “Pane, toto sú kvietky z mojej záhrady.” Milujem ťa celým srdcom a ľutujem, že som ťa týmto hriechom rozhneval. Už to viac neurobím. Príď mi na pomoc!
Mária a tajomstvo zmŕtvychvstania (13. – 14.)
Požehnaný je ten, ktorý prežíva šťastie pri modlitbe, ktorý sa nestará o veci svetské, lež túži prežiť každý deň s Ježišom a Máriou. Žiaden zo smrteľníkov by nebol hoden toho, aby si vypočul rozhovor medzi nimi, iba anjeli a duše svätých, ktoré s úctou a radosťou nasledujú svojho Pána, kamkoľvek kráča.
Návšteva v malom Máriinom domčeku bola taká vznešene dôverná a božská, že ani sami apoštoli nemohli vstúpiť a vypočuť si výnimočné slová, ktoré Ježiš, oslávený Otcom, hovoril svojej Matke Márii, naplnenej milosťou.
Preto si myslím, drahý Ježiš, že by bolo odo mňa rozumnejšie, keby som tvoje slová prenechal anjelom a poprosil ťa o odpustenie za svoje hriechy a nedbanlivosť. Lebo ty zjavuješ svoje tajomstvá pokorným a hladných kŕmiš nebeskými pokrmami.
O prikázaniach – O dobrých skutkoch a cnostiach
217. Stačí iba vyhýbať sa hriechu? To nestačí. Máme sa usilovať aj konať dobro, a tak sa stavať lepšími a dokonalejšími.
“Každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa” (Mt 7, 17. 19).
218. Ktoré skutky sú dobré? Dobré skutky sú tie, ktoré sa páčia Bohu. Najviac sa mu páčia skutky milosrdenstva, modlitba a pôst.
219. Ktoré dobré skutky sú záslužné pre nebeské kráľovstvo? Pre nebo sú záslužné tie dobré skutky, ktoré konáme podľa Božej vôle v stave Božej milosti a s dobrým úmyslom.
Dobré skutky vykonané v ťažkom hriechu nie sú záslužné pre nebo. Nimi si zasluhujeme len časnú odmenu.
Sväté písmo na dnes: Zach 7, Zach 8, Zach 9
Modlitba posvätného ruženca: radostný
a) ktorý nech rozmnožuje našu vieru – b) ktorý nech posilňuje našu nádej – c) ktorý nech roznecuje našu lásku
- Ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala
- Ktorého si, Panna, pri navštívení Alžbety v živote nosila
- Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila
- Ktorého si, Panna so svätým Jozefom v chráme obetovala
- Ktorého si, Pana so svätým Jozefom v chráme našla
NA POČIATKU BOLO SLOVO 