Liturgický rok a sviatky Pána

Liturgický rok je rozvinutím rozličných aspektov jediného veľkonočného tajomstva. To platí celkom osobitne v cykle sviatkov týkajúcich sa tajomstva vtelenia (Zvestovanie, Narodenie, Zjavenie Pána), ktoré pripomínajú začiatok našej spásy a dávajú nám účasť na prvotinách veľkonočného tajomstva” (KKC 1171). Takto vlastne osobne vstupujeme do tajomstiev našej spásy.

Kristovo spásonosné dielo oslavuje Cirkev posvätnou spomienkou v určité dni roka. Každý týždeň v nedeľu si pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s jeho požehnaným umučením najväčšou slávnosťou Veľkej noci. “V ročnom cykle však postupne rozvíja celé Kristovo tajomstvo od vtelenia a narodenia až po nanebovstúpenie Pána, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a Pánovho príchodu” (SC 102). Liturgický rok je vlastne slávenie celého Kristovho tajomstva a našej spásy.

“Pri slávení tohto ročného cyklu Kristových tajomstieb si svätá Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spätá so spasiteľným dielom svojho Syna” (SC 103). A tak po sviatkoch Pána najviac slávime sviatky Panny Márie. “Do tohto ročného cyklu Cirkev zaradila aj spomienky na mučeníkov a iných svätých, ktorí mnohotvárnou milosťouu privedení k dokonalosti dosiahli už večnú spásu, spievajú v nebi dokonalú chválu Boha a orodujú za nás” (SC 104). Slávi sa zvyčajne deň ich smrti, čo je deň narodenia pre nebo. A tak Cirkev v nich ohlasuje veľkonočné tajomstvo.

V dávnejších časoch sa liturgický rok aj občiansky rok začínal Veľkou nocou. Od roku 1852 sa občiansky rok začína 1. januárom. Liturgický rok, keďže predstavuje našu spásu, sa však začínal Prvou adventnou nedeľou.

LITURGICKÝ ROK – SVÄTÍ A BLAHOSLAVENÍ

Január

Február

Marec

Apríl

Máj

Jún

Júl

August

September

Október

November

December

LITURGICKÉ DNI

V občianskom živote deň trvá od polnoci do polnoci. Staré dávne národy, medzi nimi i Židia, počítali deň od večera do večera. Prví kresťania na Východe tiež takto počítali deň, čo prešlo aj do obradných cirkevných kníh a obyčajov. Odtiaľ pochádzal aj dávny zvyk, že na niektorých miestach vyzváňali v sobotu večer alebo v predvečer sviatku, čo volali u nás svätvečer a pripočítali ho k nedeli alebo k sviatku.

Na Západe prevládal zvyk, že deň rátali od polnoci do polnoci. No v liturgii hodín nedele a sviatky sa začínali už v sobotu večer alebo večer pred sviatkom.

V terajšej obnovenej liturgii liturgický deň trvá od polnoci do polnoci. Avšak oslava nedele a slávnosti sa začína večer predchádzajúceho dňa (porov. VSLR 3). Každý deň je posvätený liturgickými úkonmi Božieho ľudu, najmä však eucharistickou obetou a liturgiou hodín.

NEDELE

Zo Skutkov apoštolov vieme, že prví kresťania “lámaním chleba”, tzv. svätou omšou sprítomňovali Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Konalo sa to najmä v nedeľu ako deň Kristovho zmŕtvychvstania. Nedeľu volali “dies dominica” čiže deň Pána.

V Starom zákone bola zasväteným dňom sobota – sabat, tzv. radostný odpočinok Stvoriteľa, siedmy deň odpočinku po diele stvorenia (porov. Gn 2, 2). Keďže však Kristus vstal z mŕtvych v deň po sobote a keďže aj Ducha Svätého zoslal v deň po sobote, keď vznikla aj Cirkev, prví kresťania sa zhromažďovali v deň po sobote, aby sa zúčastnili na Božom slove a “lámaní chleba” čiže na Eucharistii, čím si pripomínali a sprítomňovali Kristovo umučenie a zmŕtvychvstanie, a tento deň nazvali “deň Pána”. V slovenčine “deň Pána” voláme “nedeľa”, kým v latinčine (i v taliančine) je to “deň Pána”, ba v niektorých jazykoch (napr. v ruskom) je to “deň vzkriesenia”. “Nedeľa totiž v týždennom rytme času pripomína deň Kristovho vzkriesenia. Je to Veľká noc týždňa, v ktorej sa slávi Kristovo víťazstvo nad hriechom a nad smrťou, zavŕšenie prvého stvorenia a začiatok ‘nového stvorenia’ (porov. 2 Kor 5, 17) (apoštolský list sv. Jána Pavla Deň Pána, 1). Nový misál (nie najnovší) definuje nedeľu takto: “Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo v prvý deň každého týždňa, ktorý sa nazýva deň Pánov čiže nedeľa. Preto nedeľu treba považovať za prvotný sviatočný deň” (VSLR 4). Na nedeľu sa preto dobre hodí zvolanie žalmistu: “Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho” (Ž 118, 24). Je to teda deň požehnaný Bohom a ním aj zasvätený, čiže oddelený od ostatných dní, aby bol medzi všetkými “dňom Pána” (porov. Deň Pána). Preto sa veľmi dôrazne vyžaduje účasť na nedeľnej svätej omši a zachovanie pracovného odpočinku.

V obnovenej liturgii adventné, pôstne a veľkonočné nedele majú prednosť pred všetkými sviatkami Pána a pred všetkými slávnosťami. Ak by teda na niektorú z týchto nedieľ pripadol sviatok, ktorý má stupeň slávnosti, prekladá sa na nasledujúci pondelok. Ostatné nedele pre svoju osobitnú dôležitosť ustupujú čo do slávenia iba slávnostiam a sviatkom Pána. Sú to tieto nedele:

  • v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny
  • v nedeľu po 6. januári (slávnosť Zjavenia Pána) je sviatok Krstu Krista Pána
  • v nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice
  • v poslednú Cezročnú nedeľu je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru

Pre pastoračné dobro veriacich sú dovolené v cezročné nedele také slávenia, ktoré pripadajú v týždni a sú u veriacich veľmi obľúbené (VSLR 58). Ide tu napríklad o slávenie titulu kostola alebo výročie posviacky (konsekrácie) kostola.

V roku je 52 nedieľ alebo aj 53, ak sa občiansky rok začína sobotou alebo nedeľou a ak je v tom roku aj priestupný deň (29. február). Sú to: 4 adventné nedele, 1 vo Vianočnom období, 6 v Pôstnom období, 8 vo Veľkonočnom období, 34 v Cezročnom období.

SLÁVNOSTI

Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu a veriacim predkladá na úctu aj spomienky mučeníkov a iných svätých. Oslava svätých, ktorí majú univerzálny význam, je povinná v celej Cirkvi. Úcta ostatných svätých je buď uvedená v kalendári ako ľubovoľná, alebo sa ponecháva miestnej cirkvi, alebo niektorému národu, alebo niektorej reholi (VSLR 8, 9).

Liturgické slávenia sa rozlišujú podľa týchto stupňov:

  1. slávnosť
  2. sviatok
  3. spomienka

Slávnosti sú zvlášť význačné dni. Ich slávenie sa začína prvými vešperami v predchádzajúci deň. Najväčšie slávnosti sú:

  • Veľká noc a Vianoce a trvajú osem dní, čiže majú oktávu
  • Veľkonočná oktáva nepripúšťa nijaké iné slávenia
  • vianočná oktáva pripúšťa slávenie sviatkov: sv. Štefana, prvého mučeníka (26.12.); sv. Jána, apoštola (27.12.); svätých neviniatok, mučeníkov (28.12.); sviatok Svätej rodiny, ktorý sa slávi 30.12., ak v oktáve nie je nedeľa, ktorá je jej vlastným dňom.

Ďaľšie slávnosti sú:

SLÁVNOSTI PÁNA

  • Zjavenie Pána (6.11.), prikázaný sviatok
  • Zvestovanie Pána (25.3.)
  • Nanebovstúpenie Pána (40. deň po Veľkej noci), prikázaný sviatok
  • Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice), prikázaný sviatok
  • Zoslanie Ducha Svätého (8. veľkonočná nedeľ)
  • Najsvätejšej Trojice (nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého)
  • Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (v piatok po 2. nedeli po Zoslaní Ducha Svätého)
  • Krista Kráľa (posledná cezročná nedeľa)

SLÁVNOSTI PANNY MÁRIE

SLÁVNOSTI SVÄTÝCH

  • Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie (19.3.)
  • Narodenie sv. Jána Krstiteľa (24.6.)
  • Sv. Petra a Pavla, apoštolov (29.6.), prikázaný sviatok
  • Na Slovensku: Sv. Cyrila a Metoda, slovenských vierozvestov (5.7.)
  • Všetkých svätých (1.11.), prikázaný sviatok

Niektoré slávnosti majú vlastnú omšu vigílie. Táto omša sa slávi v predvečer sviatku, ak sa slávi omša vo večerných hodinách. Sú to okrem Veľkonočnej a Turíčnej vigílie tieto slávnosti:

  • Narodenie Pána
  • Zjavenie Pána
  • Nanebovstúpenie Pána
  • Narodenie sv. Jána Krstiteľa
  • Sv. Petra a Pavla, apoštolov
  • Nanebovzatie Panny Márie

Inak v predvečer nedele čiže v sobotu večer a večer pred slávnosťou je svätá omša, ak sa slávi, z nedele a z príslušnej slávanosti.

Okrem toho sú miestne slávnosti. Sú to najmä slávnosti titulu chrámu a výročie posviacky (konsekrácie) chrámu. Takisto rehole majú svoje slávnosti. Výročie posviacky vlastného chrámu, ktorého deň nie je známy, slávi sa 26. októbra.

Výročie posviacky katedrálnych chrámov na Slovensku:

  • Bratislava, 8. marca
  • Trnava, 30. august
  • Košice, 6. september
  • Banská Bystrica, 24. september
  • Žilina, 11. október
  • Spišská Kapitula, 25. október
  • Rožňava, 27. október
  • Nitra, 20. november

Sviatky sa slávia v rozsahu jedného dňa, a preto nemajú prvé vešpery, ak nejde o sviatky Pána, ktoré pripadajú na nedeľu v Cezročnom období alebo na nedeľu vo Vianočnom období a nahrádzajú nedeľňajšiu liturgiu.

SVIATKY PÁNA

  • Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (v nedeľu vo vianočnej oktáve alebo 30.12.)
  • Nedeľa po 6. januári Krst Krista Pána
  • Obetovanie Pána (2.2.)
  • Premenenie Pána (6.8.)
  • Povýšenie Svätého Kríža (14.9.)
  • Výročie posviacky Lateránskej baziliky (9.11.)

SVIATKY PANNY MÁRIE

SVIATKY SVÄTÝCH

  • Obrátenie sv. Pavla (25.1.)
  • Sv. Cyrila a Metoda (14.2.), v Európe, patróni Európy
  • Katedra sv. Petra, apoštola (22.2.)
  • Sv. Marka, evanjelistu (25.4.)
  • Sv. Filipa a Jakuba, apoštolov (3.5.)
  • Sv. Mateja, apoštola (14.5.)
  • Sv. Kataríny Sienskej (29.4.), v Európe, patrónky Európy
  • Sv. Tomáša, apoštola (3.7.)
  • Sv. Benedikta, opáta (11.7.), v Európe, patróna Európy
  • Sv. Brigity (23.7.), v Európe, patrónky Európy
  • Sv. Terézie Benedikty z Kríža (Edita Steinová – 9.8.), v Európe, patrónky Európy
  • Sv. Vavrinca, diakona (10.8.)
  • Sv. Bartolomeja, apoštola (24.8.)
  • Sv. Matúša, apoštola a evanjelistu (21.9.)
  • Sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov (29.9.)
  • Sv. Lukáša, evanjelistu (18.10.)
  • Sv. Šimona a Júdu, apoštolov (28.10.)
  • Sv. Ondreja, apoštola (30.11.)
  • Sv. Štefana, prvého mučeníka (26.12.)
  • Sv. Jána, apoštola a evanjelistu (27.12.)
  • Svätých neviniatok, mučeníkov (28.12.)

Spomienky sú povinné alebo ľubovoľné. Sú to väčšinou sviatky svätých.

SPOMIENKY PANNY MÁRIE – POVINNÉ:

SPOMIENKY PANNY MÁRIE – ĽUBOVOĽNÉ

Férie – všedné dni: sú dni, ktoré nasledujú po nedeli. Sú štvoraké:

  • Popolcová streda a dni Veľkého týždňa od pondelka do štvrtka (vrátane) majú prednosť pred každým iným slávením. Na tieto dni nemôže pripadnúť ani slávosť. Teda sú osobitne privilegované férie.
  • Pôstne férie majú prednosť pred povinnými spomienkami. Ustupujú len sviatkom. Prípadné spomienky sa riešia ako v adventných fériách od 17. do 24. decembra.
  • Adventné férie od 17. do 24. decembra (vrátane) majú prednosť pred povinnými spomienkami. Teda v týchto dňoch povinné spomienky ustupujú a môžu sa sláviť len ako nepovinné spomienky a to tak, že v omši takejto férie môže byť zo svätého iba kolekta, ostatné všetko je z férie, a v liturgii hodín tak, že sa k druhému čítaniu z férie pripojí ako tretie čítanie zo spomienky a v ranných chválach a vo vešperách sa po záverečnej modlitbe (konklúzia sa vynechá) pripojí antifóna a modlitba o svätom.
  • Férie v adventné dni do 16. decembra (vrátane) a veľkonočné férie. V tieto dni sa môžu sláviť ľubovoľné spomienky, ale nemôžu byť votívne omše za rozličné potreby bez účasti ľudu ani obyčajné omše za zosnulých.
  • Forie v Cezročnom období. V tieto dni sa môžu sláviť ľubovoľné spomienky a aj akékoľvek votívne omše alebo za rozličné potreby, alebo zádušné omše aj bez účasti ľudu.