Kategória: román

Dievča z tichého mestečka – XV.

Tom stál s Jurkom na námestí. Mila sa rozbehla k nim. "Chlapci, čujte novinu! Mamička už zvolila! Ja zblazniem od radosti!" "K čomu zvolila?" nechápal Dlháň. "Že môžem skladať skúšku do gymnázia a študovať. Tom, ty vraj mi máš dávať hodiny, aby som bola na skúšku dobre pripravená." Tom radostne stisol Mile ruku: "Gratulujem ti! … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – XV.

Dievča z tichého mestečka – XIV.

Keď pani Jánová zaklopala u Kráľov, Tom bol v usilovnej práci. Opravoval rádio. Na stole mal rozobraný celý prijímač. Rozumel tomu, a preto malé opravy rád robil sám. Teta sa práve zapodievala čistením klietky. Kanárik jej sedel na pleci. "Idem k vášmu synovcovi, slečna Kráľová," povedala návštevníčka. Tom rozpačite vstal od stola, plného poprehadzovaných cievok … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – XIV.

Dievča z tichého mestečka – XIII.

Doktor Hrubý sa nemýlil. Na druhý deň ráno Mila vstala už ako obyčajne, len ustavičné kýchanie pripomínalo jej včerajší studený kúpeľ. Prvou jej starosťou bolo, aby mohla nenápadne vykĺznuť z domu. Musí predsa zabehnúť k pani správcovej a dodatočne jej oznámiť matkin odkaz. Ale nepodarilo sa je to. Mamička jej bola ustavične za pätami, ako … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – XIII.

Dievča z tichého mestečka – XII.

Keby v tichom mestečku vychádzali noviny, nemali by senzačných správ. A predsa sa tu všeličo deje. Tam, kde žije človek, vždy sa voľačo stane. I keby žil osamotený v pustatine, svet jeho myšlienok, spomienok a túžob ostáva práve tak zaujímavý ako tajomstvo nepreskúmaného pralesa. A tak i v mestečku vo dňoch naoko tichých deje sa … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – XII.

Dievča z tichého mestečka – XI.

Po prvej príhode nasledovala hneď druhá, lebo Muška bola podnikavá stvorička, najmä keď jej Dlháň sľúbil, že spoločnou a nerozdielnou rukou nastavia pascu na pôvodcov jej pohany. Istého dňa objavil Viktor v novinách zvláštny inzerát: "Hľadám spoločníka na cestu okolo sveta. Značka: "Mladý a neohrozený." Ba vlastne Dlháň ho upozornil na toto oznámenie. "Keby som … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – XI.

Dievča z tichého mestečka – X.

Život v ticho mestečku plynie pomaly a pokojne. Ale i najpokornejším tvorom treba zavše trocha rozruchu, preto sa i medzi tunajšími prostodušnými občanmi nájdu vynachádzavé hlavy, ktoré sa chcú zabaviť na vrub milých spolurodákov. Všetko robia s takou osobnou skromnosťou, že sa obyčajne nepriznajú k svojmu činu. Nech sa len obecenstvo smeje, režisér sa spokojne … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – X.

Dievča z tichého mestečka – IX.

Okresná hradská, ktorá sa ťahá pozdĺž mestečka, je dva razy lomená kopcom. K susednej dedine plazí sa hadovitými zákrutami. Hradskú lemujú lúka a miestami i nízke domčeky, ktoré sa ako zblúdené kurčatá učupily za tiché mestečko. Vo dne si hradská žije rušným životom ako všetky okresné hradské, ba azda rušnejším o každý výmoľ, kde je … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – IX.

Dievča z tichého mestečka – VIII.

Mila vybrala z hromádky čipiek najširšiu s kvietočkami žltého nádychu. "Prosím si tri metre." Nožničky cengli, papier pri balení zašuchotal a nad týmito zvukmi tiká len jednotvárny hlas hodín. Obchod je tmavý, starodávny a predavačkin hlas služobne vľúdny. Mila si všimla ťažké miešky pod očami obchodníčky, i srvátkovú bledosť jej tváre. "Mali by ste chodiť … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – VIII.

Dievča z tichého mestečka – VII.

S pribúdajúcim letom pribúdajú i dotieravé muchy. Krajčírky pani Jánovej by mohly nalepšie o tom rozprávať. Poletujúce zákernice vyberú si vždy moment, keď najmenej čakáš ich útok a uštipnú ťa do lýtka, div nevyskočíš. Darmo sa oháňaš, bzučia ti víťazne do ušú a pretekajú sa ďalej vo svojej štípavej zlomyseľnosti. Učnica Marka sa rozčuľuje: "Už … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – VII.

Dievča z tichého mestečka – VI.

Slnko, ktoré zrána vysedáva na Babej hore a na poludnie chodí sa ihrať s tmavými chocholíkmi beskidským smrekov, v popoludňajších hodinách prečesáva zlatým hrebeňom zelenú šticu hukvaldského hája. Veď si to storočné lipy aj zaslúžia! Ktovie, či niektorá z nich nepamätá sa na onen rok tisíc päťstošesťdesiaty šiesty, kedy pán Viliam Prusinovský z Vickova zakladal … Čítať ďalej Dievča z tichého mestečka – VI.