Účasťou na Eucharistii máme stále plnšiu účasť na božskom živote. Pravda, sme nehodní prijímať také veľké dary, hoci Boh je “milostivý a my mu chceme v bázni slúžiť”. Aj v túto nedeľu prosme Pána, aby nás predchádzal a sprevádzal svojou milosťou a aby nás prijímanie Kristovho tela a krvi priviedlo do nebeskej blaženosti.
Liturgia slova
ROK A
Iz 25, 6 – 10a (Pán vystrojí hostinu a zotrie slzu a z každej tváre)
R: Budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.
Flp 4, 12 – 14. 19 – 20 (Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje)
Aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania. Aleluja.
Mt 22, 1 – 14 alebo: Mt 22, 1 – 10 (Zavolajte na svadbu všetkých, čo nájdete)
ROK B
Múd 7, 7 – 11 (Bohatstvo v porovnaní s múdrosťou som nepokladal za nič)
R: Obdaruj nás, Pane, múdrosťou srdca.
Hebr 4, 12 – 13 (Božie slovo rozsudzuje myšlienky a úsmysly srdca)
Aleluja. Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Aleluja.
Mk 10, 17 – 30 alebo: Mk 10, 17 – 27 (Predaj všetko, čo máš, a nasleduj ma)
ROK C
2 Kr 5, 14 – 17 (Náman sa vrátil k Božiemu mužovi a vyznal Pána)
R: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
2 Tim 2, 8 – 13 (Ak sa ním vytrváme, s ním budeme aj kraľovať)
Aleluja. Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás. Aleluja.
Lk 17, 14 – 19 (Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdával Bohu slávu?)
Meditácia
Prečo sa rozptyľujeme mnohými vecami a hľadáme, čo by sme sa mali modliť, v obave, aby sme sa azda nemodlili ako netreba? Prečo radšej nehovoríme so žalmistom: “O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám?” Tam totiž nevznikajú všetky dni tak, že prichádzajú a odchádzajú, ani začiatok jedného nie je koncom druhého. Všetky sú naraz a bez konca tam, kde nemá koniec ani sám život, ktorému tie dni patria.
Za dosiahnutie tohto blaženého života nás učil sám pravý Život modliť sa nie tak, že budeme veľa hovoriť, akoby sme boli tým skôr vypočutí, čím sme mnohovravnejší. Lebo veď sa modlíme k tomu, ktorý, ako hovorí sám Pán, vie, čo potrebujeme, prv, ako by sme ho prosili.
Otázka, prečo to robí, keď vie, čo potrebujeme, prv, ako by sme ho prosili, mohla by nás dráždiť, keby sme nevedeli, že náš Pán a Boh sa nechce oboznámiť s našou vôľou, veď ju nemôže nepoznať. Ale chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať. (List sv. biskupa Augustína Probe)
NA POČIATKU BOLO SLOVO 